Skoková zmena volatility realitou?

0
153

V analýze „Najhorší možný scenár“ sme si načrtli magnitúdu problémov, ktoré pred finančnými trhmi stoja. Možno tá podstatná otázka vyzerá takto: zaznamenala volatilita svoje historické dno a odrazí sa trvalo vyššie? Ak áno, finančný svet sa môže radikálne zmeniť.

Poďme si preto podrobnejšie rozobrať volatilitu na hlavných inštrumentoch.

Akciová volatilita

Koncom minulého roka sme videli rekordy na volatilite VIX (index S&P500). Tá viackrát uzavrela pod úrovňou 9. Avšak nie je to iba jednotlivý deň, je to dlhodobý priemer volatility, ktorý neustále klesal. Ročný priemer VIX dosiahol svoje minimá na konci januára pod úrovňou 11. Priložený graf ukazuje vývoj VIX od roku 1993:

Súčasné ceny VIX sú síce najnižšie v histórii, nie sú však ďaleko od čias ekonomických boomov v rokoch 2005-2007 (v roku 2007 už prišla hypotekárna kríza) či 1994-1996 (v 1997 už prišla ázijská kríza). VIX je predsa na normálne nízkych úrovniach v čase boomu, nie? Odpovieme neskôr.

Dlhopisová volatilita

Podobne ako vyzerá akciové volatilita, vyzerá aj dlhopisová volatilita. Historické dáta jej indexu MOVE ukazujú jasne – dlhopisy zažili začiatkom februára najnižšiu volatilitu v histórii.

Momentálne sa obchoduje na najvyšších úrovniach iba od apríla minulého roka. Avšak volatilita na dlhopisoch rástla aj v rokoch 2011-2012, 2013-2014 či 2015-2016 a nič sa nestalo. Prečo by mali hroziť problémy práve teraz?

Forexová volatilita

Forexová volatilita na rozdiel od akciovej alebo dlhopisovej nie je najnižšia v histórii. Najnižšia bola v roku 2014, predtým, ako švajčiarska centrálna banka zrušila naviazanie franku na euro. A rástla až do Brexitu, odvtedy klesá. Respektíve klesala. Momentálne prudko vzrástla na najvyššie úrovne od začiatku roka 2017.

Čo je problém krátkej gamy?

Uvedenými grafmi sme chceli vykresliť, že globálna volatilita na takmer všetkých aktívach dosiahla svoje dno a začala prudko rásť. Najviac rastie samozrejme akciová volatilita, no forex a dlhopisy nie sú ďaleko za ňou. Odmietame preto tézu, že problémy sú iba na akciách.

Ak zoberieme do úvahy tézu, že finančné trhy sú krátke na volatilite, potom je problém oveľa väčší, ako by sa mohlo zdať. Ak sú trhy krátke na gamu, potom majú zásadný problém keď (i) začne rásť volatilita, (ii) začnú rásť úrokové sadzby.

Ak je portfólio krátke na gamu, potom pohyb podkladového aktíva znamená nutnosť hedžingu – nakupovať, keď trh rastie a predávať, keď trh klesá. Tým sa však volatilita ešte zvyšuje. Samotné pozicionovanie trhu tak môže byť dôvodom ďalšieho rastu volatility.

A podobne, je to aj s úrokovými sadzbami. Čím viac rastú úrokové sadzby, tým stratovejšia stratégia je. Nie je náhoda, že posledný pohyb bol odštartovaný práve rastom výnosov na amerických dlhopisoch.

Avšak aký je ten zásadný rozdiel oproti minulosti? Kedysi vraj tvorili stratégie na predaj volatility iba malú časť obchodných objemov. Teraz môže byť objem obchodov s nimi súvisiaci viac ako 10% celkového objemu. To v prípade likvidácii týchto stratégií dáva značný priestor pre pomerne rozsiahly výpredaj.

V najbližších dňoch budeme preto pozorne sledovať, či zmena, ktorú volatilita zažila, je dočasná alebo sa skutočne jedná o skokový posun na nové vyššie úrovne. To by na trhoch zmenilo veľmi veľa.