Čínska likvidita a koniec bubliny

0
157

V piatok sa objavila správa, že čínsky konglomerát Geely sa stane najväčším akcionárom spoločnosti Daimler AG vyrábajúceho vozidlá Mercedes-Benz. Nie je to dlho, čo Geely skúpil švédske Volvo. Jeho záujem však nie je iba v automobilovom sektore. V októbri sa stal väčšinovým vlastníkom Saxo Bank.

Geely nie je jediný čínsky konglomerát, ktorý skupuje aktíva po celom svete. Len nedávno sa do pozornosti médií dostala čínska HNA Group, ktorá čelí finančným problémom. HNA je najväčším akcionárom Deutsche Bank a kvôli problémom s likviditou bola donútená predávať časť svojho podielu, čím stlačila akcie nemeckej banky nižšie. A to ešte prednedávnom plánovala kúpiť Allianz.

Finančné problémy nemá len HNA Group. Koncom týždňa zaviedol čínsky regulátor nútenú správu nad konglomerátom Anbang. Táto spoločnosť na domácom trhu predávala vysoko výnosové finančné produkty, ktorými financovala nákup aktív po celom svete. Okrem veľkých hotelov kúpila holandskú poisťovňu Vivat či hypotekárne portfólio Rabobank.

Anbang sa do problémov dostala s tým, ako čínska vláda začala bojovať proti rastúcej finančnej páke a rastúcej obľube štruktúrovaných vysoko-výnosných produktov. Aj keď táto regulácia je z dlhodobého hľadiska pozitívna, ohrozuje likviditu a budúce financovanie mnohých veľkých čínskych firiem. Ak si pamätáte, spustenie Veľkej finančnej krízy súviselo práve so snahou spľasnúť bublinu na americkom trhu nehnuteľností. Nakoniec sa ukázalo, že Lehman Brothers bol príliš veľký oriešok.

Môžu sa stať spoločnosti ako HNA alebo Anbang rovnakou rozbuškou pre finančné trhy? Aby to tak nebolo, čínsky regulátor zavádza nad Anbang nútenú správu. A trhy to berú pokojne. Avšak pod povrchom to vrie. Stačí sa pozrieť na posledné posilnenie japonského jenu a oslabenie zlata – a vidíme, že veci nie sú v poriadku.

Čínsky korporátny sektor je suverénne najzadlženejším na svete. A preto sú obavy na mieste. Paralelou s poslednou veľkou japonskou bublinou môže byť kúpa NY hotela Waldorf Astoria Anbangom za neuveriteľné dva bilióny dolárov. Pripomína to situáciu z októbra 1989, keď sa japonský koncern Mitsubishi rozhodol kúpiť Rockeffelerovo centrum. Bublina na japonských akciách začala praskať dva mesiace na to. O šesť rokov ho museli predať.

Obrovské akvizície čínskych firiem po celom sú znakom toho, že príležitosti na domácom trhu sa vyčerpali. Čínska ekonomika výrazne spomaľuje – rast čínskeho HDP nie je dôveryhodná veličina, no pohľad na priemyselnú produkciu či tvorbu kapitálu ukazuje na dramatické zhoršenie sa situácie.

A to všetko v podmienkach bubliny na trhu nehnuteľností a celkovo obrovského zadlženia finančného trhu. Slabý dolár a globálny ekonomický rast problém odsúva, no nerieši. A nerieši ho ani regulácia.

Existujú veľké varovné signály v podobe silnejúceho japonského jenu a krachujúcich čínskych konglomerátov. Rozšírenie problému si nevyžaduje veľkú predstavivosť. Každý hovorí, že na globálnu recesiu máme ešte čas. Že tá príde s koncom globálnych stimulov v roku 2019 alebo vyprchaním amerických fiškálnych stimulov v roku 2020. Avšak, čo ak príde skôr?

Čo, ak to bude Čína, ktorá bude spúšťačom konca toho ekonomického cyklu skôr, ako si každý myslí?