Donald Trump je pravdepodobne najkontroverznejší americký prezident. Aj z tohto dôvodu sa očakáva, že dnešné americké voľby (Midterm elections) oslovia najviac voličov za posledné polstoročie. Opäť prekvapí Trump tak ako v roku 2016? Aký vplyv to môže mať na politiku USA?

Poďme ale od začiatku. V dnešných voľbách sa bude rozhodovať o zložení Kongresu ale aj guvernérov niektorých štátov. Kompletne sa vymení Snemovňa reprezentantov, čo je nižšia komora Kongresu, a v Senáte sa obmení tretina členov.  Je veľmi pravdepodobné, že minimálne v Snemovni reprezentantov republikáni stratia svoju väčšinu, a tým aj kontrolu nad Kongresom.

Je úplne bežný jav, že strana prezidenta, ktorý je pri moci, v Snemovni reprezentantov stratí. Za 150 rokov sa to nestalo iba štyrikrát. A prieskumy naznačujú, že sa tak stane aj teraz. Podľa nich by mali demokrati získať prevahu až o 40 kresiel. Pravdepodobnosť, že demokrati získajú Snemovňu je tak 75%. (Ale podobná bola aj pri prezidentských voľbách v prospech Hilary).

Čo sa týka Senátu, tam je situácia podľa prieskumov podobná, avšak v prospech republikánov. Tí majú prevahu 51:49 a tento pomer by si mali udržať, resp. navýšiť o jedného senátora. Napriek tomu je šesť kľúčových štátov, v ktorých nie je úplne jasno: Arizona, Nevada, Missouri, Severná Dakota, Indiana a Florida. Napriek tomu stávkové kancelárie dávajú pravdepodobnosti víťazstva republikánov v Senáte na 80%.

Celkovo to vyzerá na 60% pravdepodobnosť, že Snemovňa bude patriť demokratom a Senát republikánom. A zhruba rovnaké pravdepodobnosti, že sa zachová súčasný stav či to, že Demokrati ovládnu Kongres. Tieto scenáre by boli pre trh prekvapením.

Očakávania sú nastavené v prospech mierne negatívneho scenára. Trump by pri strate Snemovne už nedokázal presadiť žiadne ďalšie väčšie reformy. Nové daňové škrty (Tax cuts 2.0) a ani veľké infraštruktúrne výdavky (očakávané začiatkom budúceho roka) by nemali veľkú šancu na úspech. Naopak, hrozí uzavretie vlády (Government shutdown) v súvislosti s výdavkami na mexickú stenu.

Najhoršie vnímaným scenárom by sa stalo veľké víťazstvo demokratov. Tí by mohli výrazne paralyzovať americkú politickú scénu. Aj keď ekonomicky by sa nejednalo o žiadne veľké zmeny, roztržky medzi oboma stranami by sa stupňovali, hroziac dlhodobejšími problémami s financovaním vlády. A opäť by sa začalo hovoriť o možnosti odvolania súčasného prezidenta.

Pre trh najpozitívnejším scenárom by bolo udržanie súčasného stavu. Keby si republikáni udržali Snemovňu, povzbudilo by ich to k ďalším ekonomickým reformám. Mohlo by to priniesť nielen ďalšie daňové úľavy, ale aj väčšie infraštruktúrne výdavky, či sa opäť vrátiť k snahe odvolať Obamacare. V taktom prípade by získali nielen banky (keďže by sa mohla ďalej uvoľniť ich regulácia) ale aj sektor základných materiálov. Opäť by získal americký akciový index Russell 2000. A opäť by sme mohli vidieť akciovú rely, ako to bolo po prezidentských voľbách.

Nech však dopadnú voľby akokoľvek, nie sú pre nás tým najdôležitejším faktorom, ktorý ovplyvňuje svetové dianie. Tým je spomaľujúca sa globálna. Naopak, obchodné vojny s Čínou majú podporu oboch strán a navyše v tejto oblasti môže prezident fungovať autonómne. Očakávať preto zásadnejší vplyv na svetovú ekonomiku nemusí byť namieste. Naopak, pokiaľ Kongres získajú demokrati, politické riziko sa zhmotní aj na strane USA.