Odkedy opadla eufória z Brexitu, začalo byť jasné, že Brexit je všetko, len nie jasný.

Európska únia je o jednotnom trhu, colnej únii a politickej vízií „stále bližšej únie“. Má značné ekonomické výhody, no aj mnoho politických nevýhod – od spoločnej poľnohospodárskej politiky až po rastúcu byrokraciu a reguláciu. A pre Spojené kráľovstvo nikdy nebola zadarmo.

To všetko sú dôvody, prečo Veľká Británia odchádza. Aké má ale možnosti?

Jednotný trh a colná únia

Ešte predtým, ako začneme s možnosťami, vysvetlime si dva kľúčové pojmy – colná únia a jednotný trh. Kým colná únia rieši vzťah so zahraničím, jednotný trh rieši vzťahy vo vnútri únie.

Colná únia znamená, že pre všetky krajiny v únii platia rovnaké clá na vývoz a dovoz tovarov.

Jednotný trh je o štyroch slobodách: voľného pohybu osôb, tovarov, služieb a kapitálu. A k tomu sa pridávajú aj ďalšie pravidlá týkajúce sa obchodu, podnikania, bezpečnostných či environmentálnych štandardov, ktoré stanovuje Brusel.

Prichádza tak do úvahy viacero kombinácii týchto prvkov.

Nórsky model

Nórsko nie je súčasťou Európskej únie. Je však súčasťou jednotného trhu. To znamená, že nórski občania, nórske tovary, služby a nórsky kapitál sa môžu po európskej únii voľne pohybovať. Preto tento model má k EÚ najbližšie. Poznáme ho pod názvom Európsky hospodársky priestor (EEA).

No Nórsko nie je súčasťou colnej únie. Spolu s ostatnými krajinami EFTA (Island, Lichtenštajnsko a Švajčiarsko) môže uzatvárať vlastné obchodné dohody so svetom. Tieto krajiny sú však príliš malé na to, aby ich obchodné dohody mali veľký zmysel.

Aby sa zabránilo možnosti arbitráže pri dovoze tovarov s rôznymi clami EÚ a Nórska, voľný pohyb tovarov platí ba pre tovary, ktoré majú pôvod v daných krajinách. Pre importované tovary to neplatí.

Čo je pre krajiny EFTA dôležitejšie, netýka sa ich spoločná európska poľnohospodárska politika. Pre Island a Nórsko je naopak kľúčová ich vlastná politika rybolovu.

Avšak blízkosť s EÚ znamená, že v krajinách EFTA platí až 50% nariadení EÚ. A navyše musia prispievať do spoločného rozpočtu, aj keď menej ako keby boli plnými členmi spoločenstva. Politicky musia nasledovať rozhodnutia Bruselu.

Aj preto nórsky model nie je pre Veľkú Britániu výhodný. Stále by nemohla mať vlastnú migračnú politiku (4 slobody EÚ musia ostať zachované), stále by musela prispievať do EÚ rozpočtu (aj keď menej), stále by sa musela držať európskej regulácie (aj keď v menšej miere).

Pre prívržencov Brexitu neatraktívne riešenie.

Turecký model

Na rozdiel od Nórska, Turecko nie je súčasťou jednotného trhu, no je súčasťou colnej únie. Znamená to, že nemá možnosť uzatvárať vlastné obchodné dohody s ostatnými krajinami sveta. Jeho clá určuje Brusel. Na prvý pohľad to nemusí byť zlé riešenie, keďže EÚ je globálnym obchodným lídrom.

Avšak má to viacero háčikov. Keďže Turecko nie je súčasťou jednotného trhu, musí dokazovať, že jeho výrobky spĺňajú európske štandardy. Na export tovarov sa nevzťahujú žiadne clá, no vzťahuje sa naň veľké množstvo potvrdení. A tak obchodný vzťah nie je zďaleka tak plynulý, ako by sa dalo čakať.

Pre veľkú Britániu by tento model nefungoval z iného dôvodu. Krajina by sa síce zbavila európskej migračnej či poľnohospodárskej politiky, no stratila by oveľa viac – nemohla by uzatvárať vlastné obchodné dohody so zvyškom sveta. A Británia sa chce stať globálnym obchodným lídrom.

Čo je horšie – nikto by nemal záujem o uzavretie obchodnej dohody s ňou. Pretože, ak má krajina uzavretú obchodnú dohodu s EÚ, môže exportovať do celej colnej únie, vrátane Británie. Ale Británia, keďže nie je súčasťou EÚ, exportovať do tretej krajiny nemôže. Clá by platili pre jej vývoz, nie dovoz.

Kanadský model

A tak najzaujímavejším pre Britániu môže byť kanadský model (CETA). Európska únia ho s Kanadou dohadovala 7 rokov a stále nie je isté, či ho schvália všetky krajiny EÚ ako napríklad Taliansko. Tento model nazvala ako obchodný model budúcnosti. Postavila na ňom aj obchodné dohody s Japonskom či Južnou Kóreou.

CETA je založená na odbúraní až 98% všetkých ciel medzi oboma krajinami. Avšak, ako v prípade colnej únie s Tureckom, tovary podliehajú hraničným kontrolám. Pre Turecko to taký problém nie je, keďže do EÚ exportuje iba 6% svojho exportu. Británia však exportuje 43%. Je možné zabezpečiť pri takomto objeme vývozu bezproblémový obchod? Sotva.

Čo je horšie, CETA sa netýka služieb. Práve finančné služby sú exportným artiklom Británie číslo 1. Ak nebude mať s protistranou výhodnú dohodu týkajúcu sa služieb, má problém.

A to nie je všetko. Čo so Severným Írskom? Ak bude Británia mimo jednotného trhu, bude musieť zaviesť hranice na kontrolu voľného pohybu osôb. Ak bude mimo colnej únie, tak aj hranice na kontrolu tovarov. Preto írsky ostrov, dlhý vyjednávací čas a úzke vymedzenie dohody naznačujú, že ani kanadský model nie je optimálny.

Čo ďalej?

Mayová nehovorí pre nič za nič, že jej dohoda je jediná možná. Všetky ostatné sú nerealizovateľné. Buď jej dohoda, tvrdý Brexit alebo žiadny Brexit. Zdá sa, že má pravdu. Teraz to musia prijať aj politici v parlamente – konzervatívci, ktorí podporujú ráznejší Brexit.

Je paradoxné, že práve politika konzervativizmu hovorí, že realizovanie veľkých zmien má svoje nepredvídateľné následky. A preto treba byť konzervatívny.

Dávame až 50% šancu tomu, že Brexit skončí fiaskom a Británia v Európskej únii ostane. Je to najracionálnejší krok. Avšak rozhodne nechceme podceňovať ľudskú iracionalitu.

Viac o Brexite

najnovšie najstaršie najhlasovanejšie
diego

ty indexy to je jak volny pad… me nenapada, co by tohle mohlo zabrzdit… 🙂

diego

na Yahoo Finance velky red title … DJI DOWN +650 points… 🙂