PMEK: Princíp bánk

1
461

Prinášame vám článok z knihy Pravda a mýty o ekonomickej kríze.

V našom doterajšom modeli ekonomického a úverového cyklu nefigurovali banky.  Avšak v súčasnom finančnom systéme sú to práve banky, ktoré sú jeho hlavným článkom.

Kedysi banky fungovali ako trezor, kde si ľudia mohli za poplatok uschovať svoje peniaze. Banky im o tom dali potvrdenie. Z tohto potvrdenia sa stala zmenka. Podnikatelia tak mohli platiť zmenkami miesto toho, aby museli so sebou nosiť fyzické peniaze. Banky si následne len vyrovnali zostatky po vysporiadaní všetkých zmenkových transakcií.

Banky pritom zistili, že im na účte ostáva mnoho nevyužitých peňazí. Prišiel čas ich požičiavať. Prudký ekonomický rozvoj mohol začať. A s ním väčšie ekonomické a finančné krízy ako kedykoľvek.

Bankový sektor má totižto tú výhodu, že môže vytvoriť omnoho viac úverov, ako má k dispozícií peňazí. Preto sa bankové úvery označujú ako peniaze zo vzduchu.

Multiplikácia

Moderné banky fungujú na princípe frakčného bankovníctva. To znamená, že banke stačí z každého nového vkladu držať ako rezervu iba malú časť (frakciu) vkladov.

Ak sporiteľ vloží do banky napríklad 100 dukátov, banka si z nich nechá 20% ako rezervu a zvyšok požičia. Je si totižto vedomá faktu, že nepotrebuje držať všetky vklady – sporitelia vkladajú a vyberajú –  bežne si vystačí iba s menším zostatkom.

Banka v tomto prípade požičia 80 dukátov (ktoré nie sú jej) a tieto peniaze získa nový dlžník. Ten peniaze spotrebuje.  Peniaze opäť pomocou sérii transakcií skončia v nejakej banke.

Do ďalšej banky sa dostane 80 dukátov. Banka si z nich nechá 16 (20%) a zvyšných 64 dukátov opäť požičia. Tie sa sériou transakcií dostanú do nejakej ďalšej banky. A proces sa opakuje. Teoreticky až dovtedy, kým sa z celých 100 dukátov nestanú bankové rezervy.

Pri tomto procese sa vytvoria nové úvery v objeme 400 dukátov. Tie sú však kryté hotovosťou iba 100 dukátov. Nič to však nemení na veci, že v ekonomike zrazu koluje omnoho viac peňazí. Detaily týchto transakcií ukazuje priložená tabuľka.

Multiplikačný efekt

Úverový cyklus vznikal aj bez bánk. Avšak s bankami nabral úplne iný charakter – peniaze sa zrazu multiplikujú. Je ich viac a amplitúdu úverového cyklu dokážu zväčšiť. Ten samozrejme zvýši ekonomický rast ale aj amplitúdu ekonomického cyklu.

Multiplikačný efekt bankových vkladov nevznikne automaticky vždy, keď sporiteľ vloží do banky peniaze. Úverový cyklus je podmienený tým, že (1) banka musí mať záujem požičiavať (2) nový dlžník musí mať záujem o pôžičku. Pokiaľ to nie je splnené, hovoríme iba o potenciálnej multiplikácii.

Skutočná multiplikácia vzniká až vtedy, keď sa výhľad na budúcnosť zlepší – vtedy si rád požičia dlžník a banka mu rada požičia. A opačne, keď sa výhľad zhorší, banka zvýši sadzby a/alebo dlžník stratí záujem o nový úver.

S tým súvisí aj ďalší faktor, ktorý úverové cykly predlžuje. Ak banka dokáže vytvárať nové peniaze „zo vzduchu“, tak peniaze, ktoré sa môžu požičiavať už nie sú obmedzené. Úrokové sadzby preto už nebudú rasť tak rýchlo, ako rástli bez bánk. Úverový a ekonomický cyklus sa tak môže nafúknuť a predĺžiť.

Poznámky

najnovšie najstaršie najhlasovanejšie
Oskar

Model multiplikatora sformuloval Paul Samuelson. Jeho kniha Ekonomia je asi najdostupnejšie napísaná kniha aj pre laikov