PMEK: Banková panika

376

Prinášame vám ďalší článok z knihy Pravda a mýty o ekonomickej kríze.

Model fungovania bánk je veľmi výnosný v časoch, keď je výhľad na ekonomiku pozitívny. Vtedy si ľudia berú úvery, dlhodobé úrokové sadzby rastú a bankové marže sa zvyšujú. Avšak, keď sa trh presýti úvermi a dostaví sa problém s ich splácaním, banky sa dostanú do problémov.

Predstavme si bankovú bilanciu. Na jednej strane sú aktíva (majetok) a na strane druhej sú pasíva (zdroj financovania).  Základom financovania banky je splatený kapitál, ku ktorému sa pripočítavajú napríklad vklady sporiteľov. Na strane aktív nájdeme rezervy banky, no najmä poskytnuté úvery.

S tým, ako ekonomika rastie, rastie aj objem úverov a vkladov. Kapitál sa meniť nemusí, no pozvoľne rastú rezervy, keď si banka udržuje povedzme 20% hotovostných rezerv k všetkým poskytnutým úverom. V čase ekonomického boomu sa preto môže bilancia banky zmeniť nasledovne.

Problém likvidity

Počas ekonomického poklesu sa hodnota úverov stáva otáznou. Objavujú sa obavy, či banky nepožičali príliš veľa a príliš rizikovo. Veritelia bánk a sporitelia sa začnú pýtať, koľko z úverov bánk je zlých? Majú banky dostatočné rezervy na ich krytie? Tieto otázky smerujú najmä na rezervy bánk a na ich kapitál.

Hotovostné rezervy banky hrajú dôležitú rolu z hľadiska likvidity banky – schopnosti vyplácať svojich veriteľov. Dostatočný kapitál hrá zase dôležitú rolu z hľadiska solventnosti banky – schopnosti pokryť prípadné straty zo zlých úverov.

Stačí, aby sa veritelia jednej z bánk rozhodli, že banka má problémy s rezervami alebo s kapitálom a z dôvodu ochrany svojej investície začnú z banky vyberať peniaze alebo jej prestanú požičiavať. Vzniká „run“ na banku.

Čím viac ľudí si vyberá peniaze, tým o väčšie rezervy banka prichádza. Ak rezervy tvoria 20% jej aktív, potom pri výbere vkladov v objeme 20% bilancie prichádza banka o všetku svoju hotovosť.  Banke na aktívach ostanú už iba poskytnuté úvery. Tie je však veľmi ťažké speňažiť.

V tejto situácii má banka kritické problémy s likviditou. Pomôcť jej môže iba hotovostný úver alebo doplnenie kapitálu. Ak akcionári banky nie sú schopní kapitál doplniť, banka si nedokáže požičať a ani nedokáže predať svoje úvery, stáva sa nelikvidnou a musí sa zatvoriť. Banka bankrotuje.

Problém solventnosti

Bankrot je tou najhoršou možnosťou. Avšak do problémov sa nedostávajú len tie banky, kde veritelia vyberajú svoje vklady. Banky sa dostávajú do problémov aj kvôli výpredaju na finančnom trhu.

S tým ako klesá hodnota finančných aktív, klesá aj hodnota zábezpek, ktorými dlžníci ručia banke za svoje úvery. Hodnota úverov banky sa tak stáva otáznou – ak sa úver nesplatí, banka môže utrpieť väčšie straty ako pôvodne zamýšľala. Počet zlých alebo problematických úverov rastie.

Problém zlých úverov nie je pre banku akútny problém, no musí ho riešiť. Opatrná banka si začne na zlé úvery vytvárať opravné položky. Tie sa kompenzujú voči vlastnému imaniu banky. Ak objem zlých úverov presiahne objem vlastného imania, banka má problém, a musí doplniť svoj kapitál.

Ekonomická kríza

V ekonomickej kríze sa spájajú problémy likvidity aj solventnosti. Čím je kríza väčšia, tým väčšie problémy banky majú. Banky sú najrizikovejším bodom ekonomiky, pretože banka sama o sebe dokáže tolerovať vždy iba určitú menšiu stratu likvidity a solventnosti. Z princípu fungovania banky  je zrejmé, že väčšia kríza dokáže zničiť akúkoľvek banku, ktorá poskytne viac úverov ako má kapitálu.

Poznámky