Prinášame vám ďalší článok z knihy Pravda a mýty o ekonomickej kríze.

Doteraz sme si vysvetľovali teoretický model fungovania úverov, bankového sektora a ekonomiky bez centrálnej banky. Tento zjednodušený model si aplikujeme na prvú globálnu finančnú krízu v histórii – Paniku z roku 1907.

Tieňové bankovníctvo

Doteraz sme v súvislosti s úvermi spomínali najmä banky. Mnohé finančné krízy však ukázali, že to zďaleka nemusia byť iba banky, ktoré ich spôsobujú. Naopak, s opakujúcimi sa finančnými krízami sa legislatívne upravovali a sprísňovali podmienky ich podnikania.

S tým vznikali inovatívne tieňové inštitúcie, ktoré preberali mnoho funkcií bánk, avšak ich pôsobenie bolo oveľa menej regulované. V roku 1907 sa jednalo najmä o trusty. Trusty v tých časoch súperili s bankami o vklady. Banky museli tvoriť rezervy v objeme 25% prijatých vkladov, no trustom stačilo iba 5%. Ich podnikanie tak bolo z hľadiska finančnej stability rizikovejšie.

Veriteľ poslednej inštancie

Po nespočetných finančných krízach sa finančné inštitúcie snažili chrániť proti rizikám potenciálneho bankrotu. Zavádzali tak vlastné prudérne pravidlá, ale tiež sa snažili minimalizovať riziko v spolupráci s ostatnými finančnými inštitúciami. Vznikali tak rôzne spolky s cieľom rozložiť riziko medzi širokú skupinu finančných inštitúcií.

Na začiatku minulého storočia túto funkciu realizoval Newyorský klíringový dom (NYCH). Bola to súkromná organizácia, ktorá spolčovala newyorské banky. V čase problémov im poskytovala pomocný úver. NYCH bol pre banky veriteľ poslednej inštancie, ktorý dokázal zachrániť banku v prípade problémov s likviditou.

Zlyhaná špekulácia

Keď je trh úverovo preexponovaný, stačí jedna zlyhaná špekulácia a spustí sa domino s nedozernými následkami. Prvá kocka padla 16. októbra 1907. Vtedy menší akciový špekulant Otto Heinze prišiel nepodarenou transakciou o milióny dolárov. S ním padla aj jeho brokerská spoločnosť.

Prirodzene, väčšina prerobených peňazí bola požičaných. Pozornosť sa upriamila na banku, za ktorou stál jeho brat. Mercantile National sa dostal do pozornosti investorov ale aj médií. Newyorský klíringový dom však prehlásil, že banka je považovaná za solventnú, čím upokojil sporiteľov. Tu by všetko skončilo, keby do problémov neboli zatiahnuté aj tieňové inštitúcie.

Spojenie s bratmi Heinzovými mal aj Knickerbocker Trust. Na rozdiel od Mercantile National však ako trust nebol členom NYCH. Keď si veritelia vybrali z inštitúcie $8 miliónov, musel byť zatvorený. Panika sa rozšírila aj na ďalšie trusty. Úroková sadzba stúpla z 9,5% na 100%. Ale ani za takúto cenu nechcel nikto na trhu požičiavať. Trusty sa zbavovali aktív a ich cena prudko padala. Od svojich maxím akciový trh stratil 50% hodnoty.

Situáciu zachraňoval NYCH, J.P. Morgan spolu s najväčšími finančníkmi a priemyselníkmi ale aj ministerstvo financií. Nakoniec sa im podarilo problém likvidity zažehnať. Problém solventnosti finančných inštitúcií tu ale ostal s tým, ako sa stratila dôvera vo finančné trhy.

Korporátne investície poklesli o 25%, priemyselná produkcia o 18% a ekonomika sa dostala depresie. HDP prepadlo v ďalšom roku o 10%.

Finančná panika v roku 1907 ukázala, že finančný trh v US je príliš veľký a príliš krehký. Prišiel čas ho skrotiť. O 6 rokov na to vznikla centrálna banka – Federálny rezervný systém.

Zdroj: Kellogg Insight, Federal Reserve History, NewYork Fed

Poznámky