PMEK: Centrálna banka a jej vznik

374

Prinášame vám ďalší článok z knihy Pravda a mýty o ekonomickej kríze.

Finančná panika v roku 1907 sa stala základom pre vznik centrálnej banky Spojených štátov amerických (Federálneho rezervného systému). FRS bol už tretí pokus zriadiť centrálnu banku v krajine. Dovtedajšie dva pokusy neboli úspešné. A to napriek tomu, že v zahraničí (Európe) fungovali centrálne banky už stáročia.

Bank of England

Bolo by naivné si myslieť, že hlavným cieľom vzniku inštitúcie centrálneho bankovníctva bola finančná stabilita. Nie, bol ním zisk. Príkladom je Bank of England.

Viliam III. Oranžský sa na konci 17. storočia dostal do nezávideniahodnej situácie. V snahe ovládnuť anglický trón sa ocitol v občianskej vojne a následne vo vojne s Francúzskom. Viliam ostal značne zadlžený. Príležitosti sa chopili domáci podnikatelia, ktorí mu ponúkli pôžičku 1,2 milióna libier s úrokom 8%. Žiadali za ňu koncesiu na vytvorenie Bank of England, ktorá by mala výhradné právo emitovať mince, bankovky a vymieňať ich za drahé kovy.

Bank of England vznikla v roku 1694 ako súkromná organizácia. Jej hlavným cieľom bolo zo svojich operácií vytvárať zisk a požičiavať vláde toľko, koľko bude treba. Čoskoro sa však jej funkcia rozšírila na veriteľa poslednej inštancie, keď začala požičiavať bankám v prípade ich problémov s likviditou pri finančných panikách. Prvý krát sa tak stalo v roku 1772, kedy si osvojila funkciu veriteľa poslednej inštancie.

Veriteľ poslednej inštancie

Ako sme si ukazovali na príklade NYCH v roku 1907, veriteľ poslednej inštancie je inštitúcia, ktorá poskytuje pôžičky svojim členským organizáciám, ktoré sa ocitnú v problémoch likvidity. Poďme si proces opísať detailnejšie.

Komerčná banka sa dostane do problémov, keď si sporitelia chcú z banky vybrať viac peňazí, ako má banka hotovostných rezerv.

V takomto prípade je banka nútená predávať svoje aktíva, aby peniaze získala. Avšak vo finančnej kríze hodnota aktív prudko poklesne a tak je ich predaj veľmi nerentabilný. Banka môže skúsiť osloviť ostatné finančné inštitúcie, aby jej požičali, avšak aj ostatné banky sa obávajú o svoju likviditu a zdroje nepožičajú. Jedinou šancou, ako získať prostriedky, je požičať si od centrálnej banky. Preto je centrálna banka označovaná ako „veriteľ poslednej inštancie“.

Diskontné okienko

Centrálna banka samozrejme nepožičia peniaze bez krytia. Vyžaduje ich založiť zábezpekou. Centrálne banky si stanovili, ktoré cenné papiere považujú za spôsobilé na založenie. Typicky sa jedná najmä o krátkodobé obchodovateľné cenné papiere.

Komerčná banka v dobrých časoch poskytuje obchodný úver väčším firmám výmenou za ich komerčné cenné papiere. Keď prídu časy zlé, banka založí tieto cenné papiere u centrálnej banky s diskontom – z hodnoty cenného papiera nedostane celú ale zmenšenú (diskontovanú) sumu o úrokovú sadzbu. Diskontná sadzba je tak nákladom na získanie hotovostnej rezervy v zlých časoch.

Tento proces požičania peňazí od centrálnej banky sa označuje ako diskontné okienko a dokumentuje ho priložený obrázok. Pôžičky cez diskontné okienko sa stali prvou kritickou funkciou centrálnych bánk.

Pre banku je tak dôležité, aby mala na svojich knihách kvalitné cenné papiere, ktoré môžu byť použité na získanie hotovostnej rezervy. Pokiaľ ich nemá, má problém. Vtedy jej pomôže už iba kapitálová injekcia. Ak je banka príliš riziková aj pre nových akcionárov či pre štát, zbankrotuje.

Poznámky