Čína bola krajina, ktorá dokázala výrazne profitovať na svojom proexportne zameranom modeli skoro 20 rokov. Zdá sa, že tieto časy sú už preč. Pred nedávnom sme písali o pasci stredného príjmu a tento týždeň prišiel The Economist s článkom detailnejšie rozoberajúcim štruktúru čínskeho bežného účtu. Najväčší problém Číny je, paradoxne, turizmus.

Ešte v roku 2007 mala Čína prebytok svojho bežného účtu na úrovni 10% HDP. Vyvážala omnoho viac tovarov, ako dovážala. Tieto úspory kumulovala vo forme devízových rezerv, keď si takto ušetrila 4 bilióny dolárov. Bernanke to nazval (chybne) ako „prebytok úspor“ (savings glut), ktoré prestali prúdiť v svetovej ekonomike a prispeli tak k finančnej kríze.

Odvtedy sa však situácia zmenila. Z 10% prebytku bežného sa stal prebytok 0,4%. Podľa mnohých už tento rok môže Čína dosiahnuť prvý deficit bežného účtu od roku 1993. Aký je dôvod?

Podiel čínskeho exportu na globálnom exporte vrcholil v roku 2015 na úrovni 14%. Odvtedy klesá a import rastie. Prebytok obchodnej bilancie bol v minulom roku najnižší za posledných 5 rokov. Avšak to nie je najväčší problém – stal sa ním turizmus.

Kým v prvej dekáde tohto storočia Číňania absolvovali v priemere 30 miliónov zahraničných ciest ročne, minulý rok to bolo 5-krát viac. Ich míňanie dosiahlo také rozmery, že bilancia turistického ruchu krajiny skončila s deficitom $240 miliárd, najviac v histórii. Detaily ukazuje priložený graf.

Ak začne Čína dosahovať deficit bežného účtu, bude mať problém. Deficit bežného účtu je treba nejako financovať. Jeho financovanie znamená nutnosť ešte viac sa zadlžiť, devalovať svoju menu alebo sa otvoriť väčšiemu predaju svojho kapitálu zahraničiu.

Otvorenie sa Číny svetu je tak nutnosťou súvisiacou s rastom životnej úrovne.  Či s Trumpom alebo bez neho.

Ak vás tieto myšlienky zaujali, zaregistrujte sa pre ich odber.