PMEK: Centrálna banka a tvorba peňazí

396

Prinášame vám ďalší článok z knihy Pravda a mýty o ekonomickej kríze.

Operácie na voľnom trhu

Na začiatku 20. storočia sa politika centrálnych bánk zmenila z reaktívnej na proaktívnu – z dodávania likvidity v čase problémov, na jej riadenie. Pomohol k tomu pomerne náhodný objav.

Po prvej svetovej vojne zažívala americká ekonomika recesiu – trpeli poľnohospodári a trpeli banky. Federálny rezervný systém chcel členským bankám pomôcť a tak nakúpil veľké množstvo vládnych dlhopisov s cieľom zvýšenia ziskovosti bánk. Peniaze, za ktoré dlhopisy nakupoval, sa však prirodzene dostali do komerčných bánk a zvýšili ich rezervy. Nastal multiplikačný efekt a čoskoro sa v ekonomike rozprúdili nové úvery s pozitívnym efektom na ekonomický rast.

Predstavitelia Fedu si uvedomili, že nákupom a predajom cenných papierov na otvorenom trhu dokáže centrálna banka ovplyvňovať úverové podmienky v celej krajine. Ak cenné papiere nakúpi, do ekonomiky sa dostanú nové peniaze, ktoré skončia na účtoch komerčných bánk. Tie získajú hotovosť, ktorej časť môžu ďalej požičať. Vytvoria sa tak nové zdroje na podporu ekonomiky cez rast úverov. Táto politika centrálnej banky sa nazýva uvoľnená. Naopak, ak centrálna banka predáva cenné papiere, z ekonomiky sa sťahuje likvidita a jej politika sa stáva reštriktívna. Tým obmedzí kredit a následne zabrzdí ekonomický rast.

Roky 1924-1927 boli poznačené značnými nákupmi dlhopisov na otvorenom trhu. Úrokové sadzby poklesli, a podporili nielen ekonomický rast, ale aj masívnu tvorbu úverov, ktorá pomohla k dramatickému rastu akciového trhu v rokoch 1928 a 1929. Úverový cyklus sa prehupol do svojej poslednej fáze – špekulácie.

Nie sú to len komerčné banky, ktoré tvoria peniaze. Naopak, s tým, ako sa rozšírila funkcia centrálnych bánk na pomoc ekonomike a finančnému trhu, aj centrálne banky začali tvoriť peniaze. Poďme si ich prejsť detailnejšie.

Bilancia centrálnej banky

Podobne ako komerčné banky, aj centrálna banka má svoju bilanciu, kde na strane aktív udáva svoj majetok a pohľadávky a na strane pasív zdroje financovania a záväzky.

Predstavme si, že centrálna banka iba vzniká. V tomto prípade do nej akcionári vložia základné imanie. A keďže stále hovoríme o histórii centrálnych bánk, toto základné imanie má formu zlata. Na strane aktív tak centrálna banka bude mať zlaté mince, na strane pasív kapitál.

Povedzme, že snahou centrálnej banky bude podporiť ekonomický rast. Ako v prípade operácií na voľnom trhu to spraví tak, že do finančného systému dodá nové peniaze. Tieto peniaze majú za cieľ zvýšiť množstvo bankových rezerv a pomocou multiplikačného efektu zvýšiť množstvo úverov, ktoré následne zvýši ekonomický rast.

Centrálna banka to spraví tak, že nakúpi cenné papiere – povedzme vládne dlhopisy alebo kvalitné krátkodobé firemné zmenky (commercial paper). Za čo ich nakúpi? Za svoje zlato? Nie. Nakúpi ich za nové peniaze, ktoré si vytlačí – za nové bankovky. Bilancia centrálnej banky narastie.

Bilancia komerčných bánk

Centrálna banka skupuje cenné papiere priamo od komerčných bánk. To znamená, že nové peniaze sa okamžite dostanú na ich bilancie. Veľkosť bilancií komerčných bánk sa ale nezmení. Miesto držby cenných papierov budú držať viac hotovosti.

Centrálna banka pretvorila cenné papiere na hotovosť. Podľa teórie by táto nová hotovosť mala slúžiť ako mocné peniaze (high power money), ktoré majú potenciál pomocou mutliplikačného efektu vytvoriť nové úverové peniaze. Ďalším pozitívnym efektom by malo byť zlacnenie peňazí, keďže ich väčšie množstvo znamená nižší úrok a tak vyšší potenciál bankových ziskov.

Poznámky