PMEK: Finančná nestabilita a Minského moment

1
414

Prinášame vám ďalší článok z knihy Pravda a mýty o ekonomickej kríze.

Paniku z roku 1929, ako aj predchádzajúce a následné finančné paniky, môžeme označiť ako Minského moment. Bol to Hayman Minski, ktorý v druhej polovici 20. storočia ukázal, že finančný trh nie je (a nikdy nebude) stabilný. Naopak, podľa Minského ekonomická stabilita produkuje finančnú nestabilitu. Panika z októbra 1929 bola toho desivým príkladom.

Tri štádiá financovania sa

Keď vzniká nový ekonomický cyklus, dlh v systéme je nízky. Investičné príležitosti sú však veľké. Firmy investujú a častokrát z cudzích zdrojov. Výhodou investovania v tejto fáze cyklu je potenciálne vysoký výnos, ktorý zabezpečuje splácanie istiny aj úroku z pôžičky. Táto fáza úverového cyklus sa nazýva „zabezpečené financovanie“ (hedge finance).

S tým, ako ekonomika rastie, dôvera v ďalší ekonomický rast sa zvyšuje. Aktíva ako akcie a korporátne dlhopisy rastú, no stále sa zdajú lacné. Vysoko výnosných investičných príležitostí je menej, no stále ponúkajú slušný profit. Mnohé dlhy už prestávajú byť zabezpečené a stávajú sa špekulatívne. V tomto prípade dokáže investícia generovať dostatok ziskov iba na splácanie úrokov, nie však istiny dlhu. Dlh sa musí rolovať.

V poslednej fáze ekonomického cyklu aktíva rastú najprudšie. Výnos z nich (dividendy či kupóny) nie je zďaleka tak dôležitý ako samotný zisk zo zhodnotenia aktíva. Neustály rast aktív láka ďalšie investície, no tie už majú charakter ponzi investovania. Výnos z nich nedokáže splácať ani úrok a ani istinu. Jediným motívom ponzi investovania je očakávanie ďalšieho rastu hodnoty aktív.

Minského moment

Čím sa ekonomike viac darí, tým majú finančné inštitúcie väčší záujem požičiavať a tým nižšie úverové štandardy ponúkajú. Dlh v systéme sa zvyšuje exponenciálne. Keď sú aktíva príliš vysoko a začína rásť inflácia, centrálna banka začne zvyšovať úrokové sadzby, čím zdražie dostupnosť peňazí.

Vytvorenie potenciálnej bubliny sa začne medializovať, čo do procesu ďalšieho rastu hodnoty aktív prináša neistotu. Menšie poklesy aktív sa rýchlo menia na veľké prepady, keď mnoho z ponzi investorov nedokáže akceptovať straty zo svojej investície. Čím je strata väčšia, tým viac ponzi investorov musí svoje pozície uzatvárať. To prináša ďalší tlak na cenu aktív.

Vysoká volatilita, neistota a riziko znižujú ochotu finančných inštitúcií požičiavať a na trhu sa objavujú známky nedostatku likvidity. So stratou hodnoty aktív súvisí záujem finančných inštitúcií o splatenie svojich pôžičiek, čo dostáva špekulantov do ďalšieho tlaku na predaj aktív.

Prepadom hodnoty aktív (akcií, realitného trhu) vzniká Minského moment – bod kedy vrcholí ekonomický cyklus a prichádza k finančnej a ekonomickej kríze. Tým počiatočným spúšťačom je prepad akciového či hypotekárneho trhu. Tak, ako to bolo v roku 1907 či 1929.

Poznámky

najnovšie najstaršie najhlasovanejšie
Grandus

že ponziho financovanie 😀 dobreee