Je zarážajúce, koľko ľudí ale aj ekonómov si myslí, že ekonomika iba rastie. A že centrálne banky sú tu od toho, aby zabezpečovali jej stabilitu. No stáročná história finančných trhov ukazuje, že ekonomické cykly tu vždy boli a vždy budú – obdobia ekonomického rastu striedajú recesie, a väčšie či menšie finančné krízy. Centrálne banky majú iba limitované možnosti, ako s nimi naložiť.

Posledný flip-flop Dragiho a Powella ukazuje, že centrálni bankári sú dva kroky za trhom. Dlhopisy už mesiace kričia, že centrálne banky sa vo svojom optimistickom pohľade na budúcnosť opäť mýlia. No ani Powell ani Draghi nie sú platení za to, aby boli pesimistickí. A tak tu máme chaos posledných mesiacov, kedy časť investorov očakáva príchod recesie, no druhá časť verí, že na to je ešte čas.

Nie je to nič prekvapujúce – koniec každého ekonomického cyklu je bojom medzi zhoršujúcou sa realitou a nádejou, že to najhoršie je už za nami. Ekonomický pokles je dlhodobý proces.

Tvorba krízy má svoju logiku. Ekonomický optimizmus prináša väčší záujem o úvery. Nové peniaze podporujú ekonomický rast. Zisky rastú a akciové trhy s nimi. To dodáva optimizmus ohľadom ďalšieho ekonomického rastu. Nezamestnanosť klesá a mzdy rastú.

Investície sa postupne stávajú čoraz menej výnosné, no ekonomické prostredie je pozitívne a tak investori presmerujú reálne investície do investícií finančných. Špekulácia je na vzostupe. Ceny akcií a komodít rastú. Centrálna banka sa cíti povinná zasiahnuť a tak začne zvyšovať úrokové sadzby.

Tvorba dlhu aj napriek tomu pokračuje v raste a to až do chvíle, kým väčšina nového dlhu nesmeruje do špekulácií, väčšinou do trhu nehnuteľností. Trh nehnuteľností sa stal primárnym faktorom, ktorý ťahá ekonomiku. Avšak jeho rast má svoje limity – ako náhle ceny domov a možnosti dlžníkov presiahnu prah bolesti, špekulatívny rast sa zastaví a prichádza k poklesu hodnoty aktív.

So zastavením cien nehnuteľností sa zastaví aj ekonomický rast. Ekonomické dáta sa prudko zhoršia. Záujem o nové úvery poklesne a objavia sa obavy o ich splácanie. Začne trpieť finančný trh – banky sa stanú konzervatívne. Do ekonomiky prestanú prúdiť nové úvery a ekonomika začína ísť z kopca.

Z obáv o pokles ekonomického rastu začínajú klesať dlhodobé úrokové sadzby. Tie ukazujú na nezáujem o  reálne investície. Trh akcií je však je stále relatívne vysoko a mzdy tiež, centrálna banka preto udržuje krátkodobé sadzby stále vysoko. Na trhu dlhopisov vzniká inverzia, keď dlhodobé sadzby sú nižšie ako tie krátkodobé. Biznis model bánk trpí, čo ešte viac zhorší dostupnosť likvidity.

Nedostatok likvidity, vyššie náklady prefinancovávania sa a zastavenie rastu nových úverov ďalej spomaľuje ekonomický rast. S ním klesajú firemné tržby a následne zisky. Ich pokles sa začne prejavovať na hodnote akcií. S poklesom hodnoty akcií a nehnuteľností sa znižuje hodnota finančného majetku s ďalším negatívnym vplyvom na ekonomický rast, schopnosť subjektov brať si nové úvery ale aj schopnosť bánk ich poskytovať. Ekonomický pokles akceleruje.

Od vrcholu akcií trvá mesiace, kým sa naakumuluje dostatočne veľký tlak na väčší pokles reálnej ekonomiky.  Avšak tento proces, keď raz začne, je prakticky nezastaviteľný. Je jedno, čo robí vláda alebo centrálna banka. Až potom, keď sa náklady na správu dlhu opäť znížia, až potom môže ekonomika začať opäť rásť.

Súčasný ekonomický pokles, pokles firemných ziskov a rast dlhopisov naznačujú, že vrchol súčasného ekonomického cyklu je už za nami. Otázkou je, kde bude jeho dno.

Viac o týchto myšlienkach bude hovoriť aj naša nová kniha. Môžete si ju objednať už teraz.

najnovšie najstaršie najhlasovanejšie
diego

Rone dotaz… souvisi nejak delka trvani/delka budovani akciove a nemovitostni bubliny s delkou budovani/vytvareni tlaku a delkou nasledneho poklesu? pokud ano, tak mame pred sebou min. 7-8 let dolu… samozrejme to neplati pokud CB prispechaji s medicinou… a kdyz nebude zbyti s nejakou total weapon… pak to bude tik-tak nahoru-dolu, pripadne do boku po dalsi dekady…

Grandus

Aj ked otazka bola smerovana na Rona, dovol mi sa tiez vyjadrit… prednedavnom Ron daval jeden zaujimavy graf s ktroym suhlasim kde popisoval asi to, naco sa pytas … korekcia/kriza/pokles trva v priemere 1/3-1/4 času rastu .. čiže ak bol rast 10 rokov tak kriza by mala byt 2-3 roky

ale tak to su len data na zaklade minulych kriz

momentalny bull run je čassovo jeden z najdlhsich, neviem či nie 2hy najdlhsi v historii čiže môže byt precedens aj ked pride korekcia

diego

G. diky.. .odkaz na ten graf/clanek nemas? nebo jak se to jmenovalo?

diego

jasne, diky… proto jsem tam dal tu zminku o mozne protiakci CB, ktera – asi podle vetsiny z nas – bude! dalsi akciova bublina – no problem, firmy+banky zaridi, tam neni strop, zadne limity… vetsim problemem bude dalsi prifouknuti nemovitostni bubliny – ty ceny uz jsou davno za hranici bolesti, jsou uplne mimo…
a jakykoliv pokus o nastartovani dalsi nem. bubliny jen podkopne realnou ekonomiku – spotrebiteli uz nezustane vubec nic na utraceni = odnese to zbytek trhu nizsimi trzbami…
takze pak jedine cilovani cenove hladiny, MMT, helicopter money atd.

Grandus

ja osobne napr si začinam mysliet ze kriza taka ako v roku 2009 nepride ze nas skor čaka 1-2 možno viac dekad zombie stavu aky zaziva japonsko

japnsko tiez začalo QE a robi ho uz 30 rokov či kolko .. rast nulovy, inflacia nulova, celkova stagnacia

Grandus

nemam ale viem ze to tu niekde na trime bolo taky komentar alebo analyza a tam bol taky graf :/

pepe

Zaujímalo by ma aký silný vplyv majú na ceny nehnuteľností hypotéky, ktorými bol kúpený byt/dom a ten je používaný na ďalší prenájom, nie na bývanie dlžníka. Myslím skôr v percentuálnom vyjadrení. Nedopátral som sa k nijakej podobnej štatistike. Môžu takéto hypotéky zastaviť rast cien nehnuteľností, alebo naopak akcelerovať ešte viac a “nekonečne” do nebies”?