PMEK: Dolárové žmýkanie

11
642

Prinášame vám ďalší článok z knihy Pravda a mýty o ekonomickej kríze.

História sa opakuje alebo skôr rýmuje. Veľká depresia z rokov 1929-1933 nám v mnohom pripomína nedávnu Veľkú finančnú krízu. Finančné javy ako dolárové žmýkanie (squeeze) sme videli vtedy a vidíme ich aj teraz.

Hodnota dlhu

Banka je finančná inštitúcia, ktorá transformuje krátkodobé peniaze na peniaze dlhodobé. Požičiava si s nižšími úrokmi na kratšiu dobu a požičiava za vyššie úroky na dlhšiu dobu. Úrokovú maržu získava vo svoj prospech. V časoch, keď ekonomika rastie, systém funguje výborne.

Avšak, keď sa objavia problémy, tento obchodný model zlyháva. Ak si sporitelia začnú z banky vyberať svoje vklady, dostaví sa problém s likviditou. Ak začne klesať hodnota finančných aktív, dostaví sa problém so solventnosťou.

Nedostatok likvidity prináša nutnosť predávať aktíva, čo znižuje ich cenu a spôsobuje následné problémy so solventnosťou. Problémy sa násobia. Napriek tomu, že hodnota aktív poklesne, hodnota pasív (záväzkov) môže poklesnúť iba vtedy, ak sa dlh spoločnosti splatí. To je v kríze väčšinou nerealistické. Hodnota aktív klesá, no dlhov ostáva, čo straší všetkých dlžníkov.

Hovoriť by o tom mohli aj dlžníci počas Veľkej depresie, keď ich reálna mzda klesala tempom 10% ročne, no hodnota ich dlhu ostala nezmenená. Čím viac zo svojho disponibilného príjmu museli vydávať na splátky dlhu, tým menej mohli míňať, čo ďalej znižovalo ekonomický rast krajiny. Výdavky jedného sú príjmom druhého, čo negatívnu špirálu ďalej posilňovalo. Keď sa úver už nedokázal splácať, dlžníci zbankrotovali, čo ďalej zhoršovalo finančnú stabilitu systému.

Hotovosť je kráľ

Pokiaľ subjekt nedokáže nahradiť výpadok likvidity (nedokáže si požičať, predať svoje aktíva alebo doplniť kapitál) zbankrotuje. Predstavme si banku, ktorá poskytne hypotéku na 10 rokov, no chce ju financovať peniazmi požičanými na veľmi krátke obdobie. Požičia si na jeden týždeň a peniaze požičia na 10 rokov. Síce s vysokou ziskovou maržou, no rizikom, že každý týždeň musí prísť na trh a obnovovať si (revolvovať) svoj krátkodobý úver.

Keď príde finančná panika, tok úverov sa zastaví. Banka musí vrátiť požičaný úver, no peniaze nemá odkiaľ zobrať, keďže ich dlhodobo požičala, a nový úver jej nikto neposkytne. Banke hrozí bankrot a spraví tak všetko pre to, aby peniaze získala. Dopyt po nich rastie do neba a banka je ochotná zaplatiť akýkoľvek úrok, len aby získala tak potrebné zdroje.

Hotovosť je vo finančnej kríze kráľom.

Dolároví väzni

Ak je v domácej ekonomike kráľom hotovosť, v globálnej ekonomike je kráľom hotovosť v rezervnej mene. V roku 1930 ňou bola britská libra a americký dolár, v súčasnosti ostal americký dolár, rovnako ako princíp fungovania dolárových úverov.

Dolár je lepší ako zlato, platilo aj v 30. rokoch minulého storočia. Dolár sa úročí a úver v ňom je výnosnou investíciou. Po prvej svetovej vojne dolárové úvery prúdili do sveta a boli výbornou alternatívou pre zahraničných dlžníkov voči dlhu v domácej mene. Dolár mal na rozdiel od ostatných mien nízke úrokové sadzby. Tým vznikol obchod zarábajúci z úrokového diferenciálu (carry trade).

Mnoho dolárových úverov prúdilo do Nemecka a ďalších úverovo hladných krajín. Americkí investori získavali rizikovú prirážku a nemeckí dlžníci úver v stabilnej a nízko úročenej mene.  Carry trade funguje dobre, keď ekonomika rastie. Keď však začne klesať, prichádza k problémom.

S tým, ako do USA prišla kríza, dopyt po dolárovej hotovosti prudko vzrástol. Získať doláre na prefinacovanie svojho dlhu sa stal problémom, najmä pre zahraničné subjekty. Dopyt zahraničných dlžníkov po dolári sa výrazne zvýšil – úvery treba platiť, ináč hrozí krach.

Viacero európskych vlád sa uchýlilo k dodávaniu domácej likvidity, avšak iba zvýšením rezerv v domácej mene. To spôsobovalo jej oslabovanie a dolár posilňoval. Získať ho bolo ešte ťažšie a drahšie.

Situáciu ešte viac zhoršilo zvýšenie ciel po schválení Smoot-Harleyho zákona, ktorý priniesol 50% prepad amerického importu. Menej importu doUSA znamená menej dolárových platieb do zahraničia, čo zhoršovalo schopnosť splácať dolárové úvery zahraničnými subjektmi.

Musela zasiahnuť americká vláda a americké banky s cieľom požičiavať európskym inštitúciám. Avšak ani to nestačilo. Nedostatok dolárovej likvidity sa stal tým hlavným faktorom, ktorý zhoršil situáciu v zahraničí a spôsobil z americkej krízy krízu globálnu.

Poznámky

najnovšie najstaršie najhlasovanejšie
diego

btw… nevyplynulo az nasledne… se zpozdenim… ze FED pri minule krizi valil USD do sveta pomoci swapu?! ve velkych objemech…
samo jsem zapomel.. diky Rone… super – jednoduse -smysluplen popsano… 😉

Advid

Zdravím, nerozumiem celkom systému určovania hodnoty CDO. Keď stratili hodnotu, bolo to kvôli posilneniu dolára , alebo to ovplivnilo aj niečo iné?